Vyučovanie ruského jazyka na Fakulte sociálnych vied UCM v Trnave The lessons of Russian language at Faculty of Social sciences University of st. Cyril and Methodius inTrnava
Orlíková Monika, SK
Abstrakt : Autor príspevku poukazuje na súčasný stav vyučovania ruského jazyka na fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zároveň poukazuje na nevyhnutnosť zaradenia vyučovania cudzích jazykov do študijných programov na všetkých univerzitách a vysokých školách na Slovensku.
Kľúčové slová: Študent, Cudzí jazyk, Jazyková gramotnosť.
Abstract:The author of this article points out the current state of Russian language teaching in the Faculty of Social Sciences at The University of St. Cyril and Methodius in Trnava. Author also points out the necessity of inclusion of teaching foreign language curricula at all universities colleges in Slovak Republic.
Key words: The Student, The Foreign language, The Language literacy.
Úvod
Jednou z kľúčových úloh Národného programu a vzdelávania Milénium z roku 2001 bolo rozvinutie systému vyučovania cudzích jazykov.
O tom, aký význam má vzdelávanie v cudzích jazykoch netreba hádam nikoho presviedčať. V danej súvislosti je často spomínaný termín cudzojazyčná gramotnosť.
Schopnosť cudzojazyčnej komunikácie v globalizujúcom svete sa stáva významnou zložkou ľudského kapitálu. Tendencia vo svete jasne ukazuje vzostupný charakter v počte ľudí schopných aktívne participovať vo svete informácií v medzinárodnom kontexte (Bálintová, 2003, s. 6).
V súčasnosti si doba vyžaduje, aby bola cudzojazyčnému vyučovaniu a lingvistike venovaná veľká pozornosť na všetkých typoch škôl v našej spoločnosti. Je to podmienené spoločensko - ekonomickými, politickými, ale i kultúrnymi zmenami. Na trhu práce je stále viac naliehavejšia požiadavka ovládať minimálne jeden cudzí jazyk, okrem jazyka materinského. Pre vyučovanie cudzích jazykov i na slovenských školách má význam predovšetkým úsilie členských krajín EÚ o jazykovom vzdelávaní, ktorého ciele boli stanovené v Barcelone v roku 2002, aby sa deti od útleho detstva učili minimálne dva cudzie jazyky (Prieskum Eurobarometra). Jazyková politika Európskej únie je v podstate vo všetkých dokumentoch zameraná na podporu jazykovej rozmanitosti i formou štúdia cudzích jazykov. Preto sa snaží dopĺňať národné systémy vzdelávania mnohými iniciatívami a finančnou podporou. Jedným z takýchto príkladov podpory je program EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania (Tito, 2013, s. 14). Úlohou programov EÚ je povzbudiť a motivovať občanov EÚ učiť sa cudzie jazyky na všetkých úrovniach vzdelávania a v každom veku, zlepšiť prístup k zdrojom výučby jazykov, rozvíjať inovatívne metódy a postupy vyučovania a zvýšiť povedomie o dôležitosti viacjazyčnosti. Európska únia sa snaží predovšetkým zvyšovať povedomie o štúdiu jazykov, zaoberá sa novými metódami výučby jazykov, podporuje mobilitu občanov a snaží sa motivovať k štúdiu nielen študentov, ale i učiteľov jazykov. Vláda SR schválila 12. septembra 2007 dokument: „Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách“, ktorý zdôrazňuje, že „ základnou filozofiou reforiem v oblasti jazykovej politiky je podporovať vznik multikultúrnej európskej spoločnosti, čo predpokladá dosiahnutie komunikačných kompetencií minimálne v dvoch cudzích jazykoch (http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/predmety/kvcudzj.pdf ).
Koncepcia vysokoškolského jazykového vzdelávania tvorí súčasť „Vízie vysokého školstva na Slovensku v 21. storočí“ a vychádza zo svetovej „Deklarácie UNESCO o vysokoškolskom vzdelávaní pre 21. storočie“. Základnou charakteristikou koncepcie vysokoškolského jazykového vzdelávania je definovanie poznatkov potrebných na úspešné uplatnenie absolventov v praxi. Tie sú univerzálnou výhodou, ktorá je predpokladom uplatnenia absolventov v kariérnej praxi doma i v zahraničí. Koncepcia vysokoškolského vzdelávania cudzích jazykov vychádza zo základného východiskového dokumentu „Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky“ (Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment, Cambridge, 2001), ktorý bol vytvorený na pôde Rady Európy.
Cieľ
Cieľom príspevku je poukázať na vyučovanie ruského jazyka na FSV UCM v Trnave.
Výsledky
Cieľom výučby cudzích jazykov je pripraviť študentov na konkurenciu na
medzinárodnom globálnom trhu práce a na mobilitu ľudského kapitálu.
FSV UCM v Trnave dala výučbu cudzieho jazyka do ponuky pre všetky odbory v 4 semestroch ako povinný predmet. Výučba cudzieho jazyka začína v 1. ročníku v letnom semestri. Študenti si môžu zvoliť ako povinný predmet anglický, nemecký alebo ruský jazyk, v ďalšom semestri majú možnosť vybrať si ako voliteľný predmet aj iný cudzí jazyk. V študijnom odbore európske štúdiá sa prioritne odporúča študentom anglický jazyk, a ako druhý cudzí jazyk ruština.
Ruský jazyk mal pred rokom 1989 štatút povinného jazyka od 5. triedy ZŠ. Do obdobia pred revolúciou mal pozíciu prvého cudzieho jazyka a za ním nasledovali anglický, nemecký, či francúzsky. Po zmenách v našej spoločnosti na začiatku 90. rokov, došlo k rekonštrukcii cieľov v obsahu a metód vyučovania cudzích jazykov. Súčasne bola rozpracovaná nová koncepcia jednotlivých filologických disciplín, plánov a programov. Ruský jazyk prišiel o výsostné postavenie v hierarchii vyučovacích predmetov (Bálintová, 2003, s. 52). Postoje ľudí voči ruskému jazyku boli po revolúcii značne negatívne. V praxi sa to prejavilo tak, že sa ruský jazyk začal úplne odmietať a postupne sa celkom vytrácal z vyučovacích predmetov na ZŠ a SŠ v našej spoločnosti. Na druhej strane nastal „boom“ anglického jazyka.
Podľa Spišáka po roku 1993 sa pomaly začal záujem o ruský jazyk zvyšovať. Najskôr bolo cítiť, že záujem učiť sa a postoje k ruštine boli veľmi vlažné. Dnes je situácia iná.
Praktické možnosti využitia ruštiny dnes prevládli nad politickou minulosťou, s ktorou sa tento jazyk spájal. Ruský jazyk si udržuje už dlhšie obdobie postavenie tretieho najobľúbenejšieho cudzieho jazyka v jazykových školách.
Podľa Valerija Kupku z Katedry ruského jazyka a prekladateľstva Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, prežíva ruština opäť určitú „renesanciu“. Vytváranie vzťahu k ruskému jazyku medzi mladou generáciou však nie je jednoduché. Existujú ešte umelé prekážky pri vyučovaní tohto svetového jazyka na stredných, základných a vysokých školách, keď skupinu môže vytvoriť podľa predpisov len 12 žiakov. A medzi riaditeľmi niektorých základných a stredných škôl pretrváva podľa Kupku ešte "určitá alergia na ruštinu".
Preto sa na FSV stretávame so situáciou, že sa s ruským jazykom stretlo na základných a stredných školách veľmi málo študentov. Čo má za následok to, že na ruský jazyk sa prihlasujú na našej fakulte úplní začiatočníci, nakoľko títo študenti nemali možnosť v predchádzajúcom štúdiu možnosť výberu ruského jazyka ako druhého jazyka. Výučba ruského jazyka na FSV UCM prebieha formou seminárov, respektíve cvičení, dve hodiny týždenne. Študenti sú hodnotení priebežne, pričom predmetom hodnotenia sú rôzne čiastkové úlohy, priebežné testy, záverečný test a ústna skúška. Percento úspešnosti je 70 percent. (Obsah, štruktúra, predpokladané výsledky vzdelávania a kritériá hodnotenia študentov sú uvedené v informačných listoch zverejnených v AISe.).
Cieľom vyučovania ruského jazyka na FSV je naučiť študentov všetky formy dorozumievania sa v danom jazyku, aby mohli uplatňovať svoje jazykové zručnosti pri hovorení, počúvaní, či už priamo cez živú osobu, alebo prostredníctvom rozhlasu a televízie.
V prvom semestri ruského jazyka (úplní začiatočníci) sa oboznamujú s osobitosťami ruského jazyka, dostanú základnú informáciu o azbuke, ruskom jazyku, jeho zvukovej a grafickej stránke. Študenti si osvojujú základné jazykové zručnosti grafiky, základy ortografie, fonetiky, gramatického a lexikálneho aparátu minima. Na konci semestra dokážu písať a čítať v ruskom jazyku. Zvládajú jednoduché ústne a písomné vyjadrovanie v každodenných životných situáciách v cudzom jazyku.
Na hodine ruského jazyka pre začiatočníkov používame učebnicu Raduga po novomu + pracovný zošit pre študentov stredných a jazykových škôl a CD – nahrávku. Táto učebnica je kvalitná a veľmi premyslene spracovaná pre študentov –začiatočníkov.
Študenti v priebehu troch týždňov ovládajú azbuku v písomnej a aj tlačenej forme. A následne môžu postupovať podľa vopred určených cieľov.
To, do akej miery boli splnené ciele výučby ruského jazyka a ako boli študenti úspešní pri získavaní vedomostí v konkrétnom semestri sa dozvedajú prostredníctvom učiteľovho hodnotenia. Hodnotenie predstavuje prostriedok na pomoc študentom pri štúdiu, je to spôsob na referovanie o študentovom pokroku. Zvyčajne zahŕňa celú škálu informácií o študentoch zhromažďovaných a sumarizovaných ich učiteľmi (Poórová, 2016, s. 27).
„Hodnotenie je definované ako zisťovanie, meranie a porovnávanie vedomostí a zručností žiakov alebo iných subjektov vzdelávania, ktoré je dosahované na základe výučby určitých predmetov či tém v školách“ (Průcha, 2000, s. 127). Hodnotenie na hodine ruského jazyka na FSV sa skladá z : aktívna účasť na hodinách, pričom majú povolenú 1 absenciu, 1 s ospravedlnením. Musia absolvovať priebežný test, záverečný test na 70% a ústnu skúšku. Ústna skúška sa skladá z čítania neznámeho textu, z dialógov a z cvičenia zameraného na gramatiku.
Kvantitatívne ukazovatele:
Tab. 1 Prehľad počtu študentov podľa záujmu o ruský jazyk
|
|
2013/14 |
2014/15 |
2015/16 |
2016/17 |
|
EŠ |
17 |
10 |
3 |
17 |
|
VS |
31 |
19 |
15 |
16 |
|
POLI |
4 |
3 |
3 |
3 |
|
SOSL |
- |
- |
2 |
- |
|
SPOLU |
52 |
32 |
23 |
36 |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z tabuľky vyplýva, že najväčší záujem o ruský jazyk je medzi študentmi z Verejnej správy. A takmer žiadny vidíme u študentov z odboru Sociálne služby a poradenstvo, čo vyplýva zrejme z toho, že študenti si vyberajú anglický alebo nemecký jazyk, nakoľko tento jazyk už ovládajú na určitej úrovni. A na skúšku čerpajú zo získaných vedomostí.
Tab. 2 Stavba hodiny ruského jazyka:
|
Stavba hodiny |
Cieľ hodiny |
|
Úvod |
Oboznámenie sa s cieľom hodiny |
|
Kontrola domácich úloh |
Skúšanie ústne alebo písomné. Opakovanie prebraného učiva. Hromadná alebo individuálna ústnu formu. |
|
Rozvoj rečových schopností |
Nácvik fonetiky a fonológie, kde využívame nahrávky z CD. Pričom študenti počúvajú správnu výslovnosť a intonáciu a následne sa ju snažia opakovať.
|
|
Práca s novým textom |
Cieľom je maximálne vnímanie a pochopenie textu. Po prečítaní študenti plnia úlohy, súvisiace s textom po skupinách alebo individuálne. Prípadne sa snažia prečítaný text prerozprávať alebo zahrať formou dialógov |
|
Gramatika |
Študentom je vysvetlená gramatika v danej lekcii a následne si ju precvičujú písomnou alebo ústnou formou v cvičeniach, ktoré sú v učebnici alebo vypracovávajú cvičenia z pracovného zošita.
|
|
Záver hodiny + zadanie domácej úlohy |
Študenti sú rozdelení do skupín a každá skupina dostáva zadanie, ktoré musia formou dialógu splniť.
|
Zdroj: Vlastné spracovanie
Záver
Základnou požiadavkou systému výchovy a vzdelávania v EÚ je zabezpečiť neustály prístup k vzdelaniu, ktorý funguje na princípe viacjazyčnosti a multikulturality, čo v praxi znamená možnosť získania komunikačných kompetencií aspoň v dvoch cudzích jazykoch s prihliadnutím na ich komunikačnú a kultúrnu dimenziu. Cudzí jazyk ako médium bežnej komunikácie, ale aj odbornej získava na vysokých školách čoraz výraznejšie postavenie. Úroveň vyučovania cudzích jazykov na univerzitách odzrkadľuje podmienky spoločnosti, rešpektuje požiadavky jednotlivých študijných odborov a v neposlednom rade vychádza z medzinárodných potrieb Slovenska. Aj z týchto dôvodov dochádza na vysokých školách k prehodnocovaniu doterajších študijných programov a k vytváraniu nových koncepcií výučby cudzích jazykov, ktoré vyhovujú súčasným požiadavkám a napĺňajú úlohu moderného odborne orientovaného vyučovania cudzích jazykov
(http://www.agris.cz/Content/files/main_files/61/139365/zelen.pdf).
Ruská federácia v súčasnosti dosahuje status jednej z najsilnejších ekonomík sveta s výrazným obchodným potenciálom do budúcnosti. Čoraz častejšie sa v západnej časti Európy požaduje znalosť ruského jazyka ako jedného z dominantných komunikačných prostriedkov. Je len otázkou času, kedy i v podmienkach Slovenskej republiky bude na trhu práce vysoký dopyt po ľuďoch ovládajúcich ruský jazyk. Možnosti uplatnenia sú vďaka ruštine veľmi široké a študenti si to uvedomujú čoraz viac a preto si začínajú zaraďovať ruský jazyk do študijného programu. Snahou každej školy by malo byť, aby bola mladá generácia na túto dobu pripravená.
Literatúra:
BÁLINTOVÁ, H. 2003. Cudzie jazyky , áno, ale ako? Sprievodca metódami cudzojazyčnej edukácie. UMB 2003. ISBN 80-8055-763-4
Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment, Cambridge, 2001 www.coe.int/t/dg4/linguistic/source/framework_en.pdf [ 02. 02. 2017]
Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách schválené
vládou SR dňa 12. septembra 2007 uznesením vlády SR č. 767/2007. URL: http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/predmety/kvcudzj.pdf
POÓROVÁ, E. 2016. Skúška na vysokej škole ako pedagogický problém. In: Dizertačná práca. Univerzita Karlova v Prahe. 2016 s. 27
Prieskum Eurobarometra: Aké majú Európania jazykové schopnosti? URL: http://ec.europa.eu/languages/languages-of-europe/eurobarometer-survey_sk.htm [ 29. 1. 2017]
PRÚCHA, J. (2000). Přehled pedagogiky. Praha: Portál.
TITO, L. 2013. Jazyková politika Európskej únie a súčasnosť. In: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie Cudzie jazyky v slovenskom vzdelávacom systéme a politika viacjazyčnosti v Európskej únii. Vydavateľ Technická univerzita vo Zvolene ISBN 978-80-228-2533-7
https://korzar.sme.sk/c/4715681/konferencia-o-postaveni-ruskeho-jazyka.html
ZELENICKÁ, E. K problematike výučby cudzích jazykov na vysokých školách.
https://www.bing.com/search?q=+v%C3%BDu%C4%8Dba+jazykov+na+univerzit%C3%A1ch&qs=n&form=QBRE&sp=-1&pq=v%C3%BDu%C4%8Dba+jazykov+na+univerzit%C3%A1ch&sc=0-30&sk=&cvid=FE9FD904CC4A4662A3B39DA0CB949666
PaedDr. Monika Orlíková, PhD.
Faculty of Social sciences
University of st. Cyril and Methodius inTrnava
Bučianska 4/A, 917 01 Trnava
Tel.: +421 33 55 65 528